Lekár Vám povedal, že trpíte depresiou. Táto informácia mohla ešte zvýšiť obavy, pocity bezmocnosti a strachu, čo sa to s Vami vlastne deje. Máte plno otázok a hanbíte sa na ne opýtať ? Čo mi vlastne je? Bude to tak už stále? Dá sa to vyliečiť? Akým spôsobom sa môžem liečiť? Čia je to vina? Je to dedičné? Môžem si sám nejako pomôcť? Nie som blázon? Dostatok informácií potrebuje i Vaše okolie. Táto kazeta nemôže v žiadnom prípade nahradiť lekársku starostlivosť ani radu odborní- ka. Ďalšie otázky, ktoré Vás napadnú v priebehu liečby, vždy prediskutujte so svojím lekárom. Lieky, ktoré budete dostávať, je treba užívať po dobu niekoľkých týždňov, než sa objaví ich účinok – buďte preto trpezliví.

Depresia je ochorenie celého organizmu. Rozhodne sa nejedná len o slabosť, nedostatok vôle alebo sebakázne. Vedie k pocitom zúfalstva, beznádeje, strate radostného prežívania, energie i vôľe. Od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši v troch bodoch:

• je intenzívnejšia a hlbšia
• trvá dlhšie
• nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť.

To, že je depresia choroba, rozhodne neznamená, že je človek "nenormálny" alebo "bláznivý". Môže, ale cítiť prázdno v duši, byť bez energie. Má smutnú náladu a vyčíta si to. Nemôže fungovať v každodenných záležitostiach, nesústredí sa. Nedokáže sa radovať z vecí, ktoré ho predtým tešili. Depresia je jedným z najčastejších problémov, ktorý môžeme zažiť. U každého piateho človeka sa aspoň 1x za život objaví klinicky významná porucha. Každoročne na ňu ochorie 5 % obyvateľstva rôzneho veku, ženy asi 2x častejšie než muži.

Depresia je liečiteľná porucha. Liečba pomáha väčšine postihnutých, zatiaľ čo bez nej môžu príznaky trvať aj roky a postupne viesť ku strate výkonnosti, k izolácii a v neposlednej rade i k výraznému zhoršeniu celkového zdravotného stavu znížením obranyschopnosti organizmu. Čím skôr s liečením začnete, tím skôr depresia skončí.

Hlavným príznakom depresie je porucha nálady, ale okrem nej je zasiahnuté tiež myslenie, správanie i telesné fungovanie. Medzi typické príznaky depresie patrí:

• pretrvávajúca smutná, úzkostná alebo "prázdna" nálada
• negatívny pohľad na seba a seba podceňujúce myšlienky
• pocity beznádeje, pesimizmu alebo bezmocnosti
• seba obviňovanie a strata zmyslu života
• strata záujmu a radosti
• nespavosť, predčasné ranné prebúdzanie, alebo naopak nadmerná ospalosť a spavosť i cez deň
• strata chuti k jedlu, výrazné zníženie váhy, alebo naopak prejedanie sa a naberanie na váhe
• pokles energie, únava, ospalosť, malátnosť (jednoduché činnosti vyžadujú nadmernú námahu)
• nezáujem o sexuálny život
• nadmerné poľahúvanie alebo posedávanie, neschopnosť sa prinútiť k činnosti, odkladanie činnosti
• myšlienky na smrť alebo sebevraždu, pokusy o sebevraždu
• nekľud, nervozita, nadmerná podráždenosť
• potiaže so sústredením, zapamätávaním si, rozpomínaním sa a s pamäťou vôbec (našťastie prechodné) a problémy s rozhodovaním
• pretrvávajúce telesné príznaky, ako je bolesť hlavy, poruchy trávenia, zápcha, dlhodobé bolesti
• stuhlosť alebo ochablosť svalstva na hrudi, ľahká unaviteľnosť
• nadmerné obavy a starosti, časté pocity napätia

Epizóda depresívnej nálady je spojená s relatívnym nedostatkom niektorých mozgových neurotransmiterov - serotonínu , noradrenalínu alebo dopamínu na nervových zakončeniach (synapsiách) v mozgu. Antidepresíva dokážu postupne zvýšiť dostupnosť týchto látok a tým pomáhajú normalizovať biologickú rovnováhu.

Prečo ale niekto reaguje behom svojho života rozvojom depresívnej poruchy a iný človek vôbec?

Odpoveď na túto otázku hľadá mnoho vedeckých týmov na celom svete. Úplne jasnú odpoveď zatiaľ nepoznáme. Vieme už, že na zraniteľnosti k depresii sa podieľa rada faktorov a to u rôznych ľudí v rôznej miere. Najdôležitejšie z ich uvádzame:
(a) Vrodené faktory : V niektorých rodinách sa objavujú častejšie depresívne poruchy. To môže znamenať, že je tu prítomná vrodená biologická zraniteľnosť.
(b) Podmienky vývoja v detstve: Najčastejšie súvisí s rozvojom depresie v dospelosti strata dôležitej osoby v detstve, napríklad smrť alebo rozchod rodičov. Taktiež predčasné oddelenie od matky, nedostatočná starostlivosť, tyranie dieťaťa alebo naopak prílišné rozmaznávanie a uľavovanie od povinností bývajú často v súvislosti s rozvojom depresie v dospelom veku.
(c) Stresové životné udalosti : Stresové životné udalosti sú často spúšťače depresie. Ide o udalosti, ktoré vedú k sociálnej izolácii (strata partnera alebo jeho odchod), zmene role (prechod zo školy do zamestnania, príchod dieťaťa do rodiny, prechod na iné zamestnanie), strata dôležitej role (odchod dospelých detí z rodiny,) strata autonómie, prirodzenej aktivity a dôležitosti (odchod do dôchodku, dôsledkom telesné choroby v starobe), apod.
(d) Biochemické faktory : Pri depresiách dochádza k poruche v prenose serotonínu, noradrenalínu a dopamínu v mozgu. Táto biochemická porucha je prítomná pravdepodobne u všetkých typov depresií, či nám ich rozvoj je viac pochopiteľný z toho, čo sa v živote toho ktorého človeka stalo, alebo depresia prišla akoby z ničoho nič. Či táto biologická porucha je príčinou depresie, alebo len jej súčasťou, to zatiaľ nevieme. Dôležité je ale poznanie, že lieky, ktoré túto biochemickú odchýlku zregulujú do normálneho stavu, dokážu odstrániť depresiu.
(e) Psychologické faktory: Psychologické faktory môžu hrať podstatnú rolu. Ľudia s nízkym sebavedomím, ktorí sa pozera- jú na seba, okolnosti a budúcnosť pesimisticky, alebo ľudia, ktorí žijú v silne stresujúcich podmienkach, sú viac náchylní k rozvoju depresie. Často sú to ľudia s problémami v asertívnom jednaní. Nie sú schopní povedať nie v situáciách, kedy by bolo odmietnutie na mieste, majú potiaže so znášaním kritiky od ostatných. Sami kritizovať nevedia a keď sa o to pokúsia, môže to byť prehnané. Majú nadmernú potrebu pochvaly a posilnenia od druhých a bývajú nadmerne závislí na hodno- tení druhých. Inou tendenciou je obracať hnev na seba i v situáciách, kedy by mal patriť inému, alebo prenášať hnev z jednej situácie do druhej (napr. z práce do rodiny). Hnev často mylne považujú za emóciu, ktorú by nikdy prežívať nemali.
(f) Súčasná rodinná a pracovná situácia: Konflikty v rodinnom živote a problémy v práci veľmi často súvisia s rozvojom de- presie a úzkosti. V rodine to bývajú konflikty medzi partnermi, medzi rodičmi a deťmi. V práci zase okrem vzťahových konfliktov tiež workoholizmus (nadmerné pracovné tempo, nedostatok odpočinku).
(g) Telesné ochorenia: Depresia môže byť tiež spojená so súbežným telesným ochorením. To platí pre staršiu populáciu. Depresívna epizóda môže naväzovať na ischemickú chorobu srdečnú, vysoký krvný tlak, mozgovú príhodu, Parkinsonovú chorobu, cukrovku, reumatizmus, zníženú činnosť štítnej žľazy, apod. Emočná porucha môže tiež zhoršovať priebeh všetkých týchto ochorení. Niekedy nadväzuje na búrlivé hormonálne zmeny po pôrode či v klimaktériu.
(h) Lieky, drogy a alkohol: Rozvoj depresie môže tiež súvisieť s užívaním niektorých liekov. Objavuje sa napríklad po užívaní hormónu prednizonu a po niektorých liekoch užívaných k liečbe vysokého krvného tlaku. Veľmi často vedie k depresii nadmerná konzumácia alkoholu alebo závislosť na drogách.

V dôsledku stresu môže dôjsť k rozvoju psychickej poruchy alebo psychosomatického ochorenia. Neznamená to jednoducho, že stres je príčinou tejto poruchy. Musí predchádzať vrodenej alebo získanej dispozícii. Ale stres býva jej spúšťačom. Doteraz nevieme presne, prečo sa u niekoho vplyvom stresu rozvinie depresia, u ďalšieho psychosomatické ochorenie a niekto i najťažší stres prežije bez následkov. Dispozícia reagovať na stres rôznou poruchou je z časti vrodená a čiastočne získaná v priebehu života. Podobne odolnosť voči stresu.

Pre liečbu a predchádzanie možnému opakovaniu depresií je najdôležitejšie užívanie antidepresív. Pomocnú rolu hrá psychoterapia.

Antidepresíva pomáhajú vytvoriť rovnováhu na tých neurónoch v mozgu, kde je v depresii nedostatok transmiterov. Chýbajúce látky priamo nedodávajú (nič „cudzie“ sa Vám do mozgu nedostane), ale svojím pôsobením môžu urýchliť ich tvorbu či zvýšiť ich ponuku tam, kde je to potreba. Preto tiež ich efekt nie je okamžitý, ale spravidla sa objaví za 3 - 6 týždňov podávania .

Psychoterapia - Samotná psychoterapia môže pomôcť len u ľahších foriem depresie. V kombinácii s liekmi zvyšuje ich účinnosť. Psychoterapia pomáha hlbšie porozumieť tomu, čo sa s človekom v chorobe deje. Učí, akým spôsobom zachádzať s príznakmi a s problémami v živote, a ľahko trénuje zručnosti, ktoré môžu do budúcnosti brániť rozvoju nové epizódy. Psychoterapeutický prístup poskytuje bezpečný priestor, v ktorom sa chorý môže prejaviť a vyjadriť všetko čo ho trápi.