Závislosť (chápaná ako syndróm) predstavuje súbor príznakov (symptómov), ktoré vznikajú následkom pôsobenia drogy na organizmus či psychiku človeka. Droga pôsobí na telesnú aj duševnú zložku naraz, ale nie je výnimkou ani izolované pôsobenie na jednu z týchto zložiek. Príznaky závislosti sa aktivizujú pri znížení hladiny drogy v organizme, ale najmä pri jej absencii. Tento stav nazývame syndró- mom absencie drogy. Pri pokuse o liečbu so zamedzením prísunu drogy do organizmu alebo pri vysadení drogy (pokus o spontánnu abstinenciu) sa veľmi častom vyvolávajú tzv. odvykacie príznaky. WHO charakterizuje závislosť ako duševný a niekedy aj telesný stav vyplývajúci zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou, charakterizovaný zmenami správania a inými reakciami, kto- ré vždy zahŕňajú nutkanie brať drogu stále alebo opakovane pre jej účinky na psychiku a tiež preto, aby sa zabránilo nepríjemnostiam z jej neprítomnosti v organizme. Zjednodušene možno konštatovať, že závislosť je stav, keď príjem drogy spôsobí slasť a vynechanie jej dodávky do organizmu vyvoláva nepríjemné duševné alebo telesné príznaky. Hlad po droge intenzifikuje jej príjem a príjem drogy stále silnejšie deformuje prežívanie.

Čo všetko sa rozumie pod pojmom drogy? Sú to látky, ktoré po požití určitým spôsobom menia normálne fungovanie organizmu. U nás sa toto slovo používa v užšom význame ako látka, ktorá mení duševný stav, náladu, stav vedomia, psychiku a na ktorú vzniká závislosť. Alebo často ešte v užšom význame ako zakázaná látka. Používajú sa tiež termíny ako psychoaktívna látka, náladu meniaca látka, omam- ná látka, narkotikum, psychotropná látka. Už prvá dávka vyvoláva neprekonateľnú žiadostivosť pokračovať v konzumácii a zaopatriť si ju všetkými možnými prostriedkami. Má tendenciu systematického zvyšovania užívaných dávok. Vyvoláva psychickú často i fyzickú závislosť. Keď jedinec siahne po droge nie je kam sa vrátiť a postupne ani nie je prečo sa vracať.

Klasifikácia závislostí
Desiata verzia Medzinárodnej štatistickej klasifikácie rozlišuje 10 typov duševných porúch a porúch správania (DP PS) podľa účinku drogy a označuje ich veľkým písmenom F od čísla 10 do 19.

F 10 DP PS spôsobené účinkom alkoholu. V našej kultúre je drogou číslo jeden alkohol. Závislosť od alkoholu v hovorovej reči nazývame alkoholizmom. Chemicky ide o etylalkohol (etanol, špiritus) jeho vzorec je C2H5OH.

F 11 DP PS spôsobené účinkom opiátov. K typickým látkam tejto skupiny patrí ópium a jeho alkaloidy, nazývané tiež opioidy. Vyvolávajú závislosť opiatového typu. Patria sem ópium, morfín (morphium hydrochloricum), heroín (diacetylmorfín), kodeín (metylmorfín), diolan (etylmorfín), mecodin (metadon), dolzín, dolantín, eucadol, fortral, valoron, beforal a pod.

F 12 DP PS spôsobené účinkom drog kanabisového typu. K typickým predstaviteľom patrí hašiš (živica vyextrahovaná z kvetov Canabis sativa indica) a marihuana - jej sušená vňať a kvety. Účinnou látkou je tetrahydrokanabinol.

F 13 DP PS spôsobené účinkom sedatív alebo hypnotík. Klasickým predstaviteľom okrem barbirurátov je tiež alkohol. A keďže je najroz- šírenejšou drogou na svete, uvádza sa samostatne. Sem patria sedatíva, ako napríklad chloralhydrátové sedatíva, paraldehyd, glutetiamid (noxyron, doriden a pod.), minor trankvilizáry (radepur, rudotel, seduxen, válium, diazepam), niektoré antifobiká, resp. ataraktiká a pod.

F 14 DP PS spôsobené účinkom kokaínu. Ich zdrojom je koka - Erytroxylon cocca. Listy sa zneužívajú, pretože obsahujú alkaloid kokaín

F 15 DP PS spôsobené účinkom tzv. psychostimulancií. Sú to dráždivé vzpružujúce látky. Zneužívajú sa napríklad aj pri športe ako nedo- volený doping. Pred poslednou zmenou v klasifikácii sa niektoré psychostimulanciá diferencovali podľa pôvodu, podľa chemickej bázy alebo podľa účinku. Dnes ich rozdeľujeme na tieto základné skupiny:

• Stimulanciá amfetamínového typu:
  substancie obsahujúce amfetamín, pervitín, fenmetrazín, metylfenidat (centedrin, ritalin), efedrín, mira- pront, tranylsypromín (parnate), inhibítory monoaminooxidázy (niamid, nuredal).
• Stimulanciá katového typu:
  z rastilny catha jedlá (Catha caulis) sa najčastejšie užívajú listy, zelené výhonky a puky kvetov. Jej zneužívanie je rozšírené v oblasti severovýchodnej Afriky, Arabského poloostrova, okolo južnej časti Červeného mora a v Adenskom zálive. V posled- nom čase sa objavuje aj na drogových trhoch v susediacich euópskych štátov.
• Stimulanciá používane v lekárstve ako antipyretiká a analgetiká:
  najznámejšie sú rôzne kombinácie chemických báz rôznych rôznych váho- vých pomerov namiešaných do firemných výrobkov. Napríklad kyselina acetylsalicylová (acylpyrín, aspirín), fenacetín (amidopyrín), chinín (vicedrin). V kombinácii s barbiturátmi kofeínom, kodeínom alebo efedrínom vznikol celý rad známych preparátov, ako napríklad alnagon, algena, dynil, sedolor, veralgin, acylcofin, neuralgen a pod.
• Stimulanciá obsahujúce kofeín.
  Obsahuje ho káva, čaj (najmä čínsky), kakao, kola, guarana ai.

F 16 DP PS spôsobené účinkom halucinogénov. Halucinogény patria tiež medzi stimulanciá. Ich klasickým predstaviteľom je LSD - dietyla- mid kyseliny d-lysergovej, niekedy tiež nazývaný lysergamid. V súčasnosti sa na trhoch lepšie predáva DOM - demetoxymetylamfetamin, ďalej meskalín, psiloscybín, alkaloidy solancií (a samozrejme typovo oddelené hašiš a marihuana)

F 17 DP PS spôsobené účinkom tabaku. Listy tabaku sa zneužívajú tromi spôsobmi: fajčenie, šnupanie a žuvanie. Účinnou látkou v listoch je alkaloid nikotín.

F 18 DP PS spôsobené účinkom prchavých látok. U nás je klasickým predstaviteľom toluén, menej často acetón, benzén a pod. Vdychovanie (sniffing), u nás v hovorovej reči fetovanie, sa rozšírilo najmä v sedemdesiatych rokoch. Ojedinele sa fetuje éter, benzín a xylén, označované niekedy tiež ako látky solvenciového typu.

F 19 DP PS spôsobené účinkom niekoľkých drog súčasne. Ide o kombinovanú závislosť, pri spoluúčasti niekoľkých drog odrazu. Najčastejšie kombinácie:

• alkohol - nikotín
• kofeín - nikotín
• alkohol - analgetiká
• alkohol - sedatíva
• heroín - pervitín a mnohé iné