Váš lekár vám povedal, že trpíte obsedantne - kompulzívnou poruchou(ďalej OCD). Predtým bola považovaná za pomerne vzácne ochorenie, posledné výskumy však ukázali, že ide o veľmi častú psychickú poruchu, ktorá postihuje 2 až 3 % celkovej populácie. Na celom svete ňou teda trpí okolo 100 miliónov ľudí. Cieľom tejto publikácie je zoznámiť čitateľa so základnými informáciami o OCD a o možnostiach, ako sa dá liečiť. Tato častá psychická porucha sa prejavuje subjektívnym pocitom nutkania urobiť určitý čin alebo zaoberať sa určitou myšlienkou. Je tradične považovaná za neurotickú poruchu, rovnako ako fóbie a úzkostné stavy.

Ľudia trpiaci OCD môžu mať značné potiaže a často sa cítia ako bezmocná obeť. I keď neurotické poruchy sú všeobecne považované za menej závažné a postihujúce ako psychotické ochorenia - ako je napríklad schizofrénia - ťažká obsedantno - kompulzivna porucha môže niekedy veľmi obmedziť ľudský život. Až do 60. rokov sa zdalo, že OCD je chronické ochorenie, u ktorého nepomôže žiadna liečba. Ani psychoanalýza, ani väčšina známych liekov, neviedla k úľave v nutkavých prejavoch choroby. Podstatný pokrok k porozumeniu OCD a jej liečbe sa objavil až v posledných 30 rokoch. OCD je dnes liečiteľné ochorenie. Klinické výskumy ukázali existenciu skupiny veľmi účinných liekov, ktoré vedú u OCD k výraznej úľave. Sú to inhibítory spätného vychytávania serotonínu. Ďalej bola rozvinutá veľmi účinná forma psychoterapeutickej pomoci - kognitívno - behaviorálnej terapie.

Obsesie a kompulzie sú dávno známou poruchou. Najznámejším literárnym príkladom je Shakespearova Lady Macbeth, najslávnejším z postihnutých touto poruchou bol Charles Darwin. Okolo 80% ľudí niekedy zažíva vnucujúce sa myšlienky, ktoré sú neodlíšiteľné od obsesií. Na rozdiel od ľudí, ktorí trpia OCD, im však neprikladajú žiadny veľký význam a nepokúšajú sa ich nijako neutralizovať. Nepovažujú ich za niečo, čo by ich vážne ohrozovalo, preto ich nemusí kontrolovať, potlačovať ani inak zložito zvládať.

Obsesie sú vtieravé myšlienky, predstavy alebo impulzy, ktoré sa nám do mysle vnucujú automaticky, nezávisle od našej vôle. Nie sú v populácii nijako vzácne - je mnoho ľudí, ktorí nikdy nevyhľadajú odbornú pomoc, avšak obsesia alebo kompulzia sa u nich objavujú. Štyri pätiny osôb náhodne vybraných z celej populácie, v skutočnosti má občasné obsesie. Od obsesií klientov, ktorí vyhľadali odbornú pomoc, sa nelíšia ani formou ani obsahom. Rozdiel je v kvantite: títo ľudia mávajú obsesie menej často a spôsobuje im to menšie obtiaže. Tu sú niektoré z bežných obsesií:

• myšlienka na nešťastie niekoho milovaného
• myšlienka, že sa deťom prihodí niečo zlé, najčastejšie nejaké zranenie
• myšlienky na ”neprirodzené” sexuálne akty
• nutkanie skočiť z nástupištia pred prichádzajúci vlak či metro
• nutkanie skočiť z výšky
• myšlienka, na riziko, že sa stanú obeťami leteckého nešťastia sa zníži, pokiaľ táto nehoda postihne niekoho z rodiny
• myšlienka na sebevraždu
• nutkanie napadnúť a zabiť nejaké zviera
• nutkanie urobiť niečo (napr. smiať sa, zakričať alebo hodiť niečím), aby sa prerušil kľud na zhromaždení

Ako je vidieť, sú podobné s obsesiami, ktoré obvykle popisujú obsedantno-kompulzívni klienti.

Podobne i veľká časť populácie má kompulzie. Kompulzie sú činnosti alebo myšlienky, ktoré sa stereotypne opakujú, aby zamedzili predpokladanej katastrofe. Celkom bežné sú rôzne formy kontrolujúceho správania. Napríklad množstvo ľudí pred odchodom z domu kontroluje po celom byte, či sú všetky plynové kohútiky zavreté, alebo sa dvakrát vracajú do kuchyne, aby sa uistili, že je sporák vypnutý. Mnoho ľudí má drobné kompulzívne rituály, ako napr. vždy si obúvať ako prvú ľavú topánku, alebo usporiadať si stôl vždy určitým spôsobom. Štúdie ukázali, že takéto kompulzie sú v populácii bežné.

Niektoré poverčivé myšlienky sú veľmi podobné obsesiám. Podobné poverčivé správanie môže byť podobné kompulzivnému. Povery a obsesie si sú blízke v tom, že človek si je vedomý ich iracionality svojich myšlienok, ale pre istotu je opatrný. Podobne kompulzie i mnohé poverčivé akty sú uskutočňované s úmyslom zabrániť nešťastnej udalosti. Magické myslenie a rituály sú v niektorých kultúrach bežnou súčasťou života a patrí aj do nášho detstva. Spomeňte si na obchádzanie kanálov, držanie gombíka, keď ide okolo kominár, vyhýbanie sa ceste, kadiaľ prešla čierna mačka, odpľuvnutie po stretnutí s mníškou (jedna prináša smolu, dve šťastie) apod. Primitívne národy používali rituálne tance, aby privolali dážď alebo si uzmierili rozhnevané božstvo. V malej miere sa kompulzie vyskytujú u všetkých ľudí i v dospelom živote. Ich výrazné zmnoženie - obsedantno kompulzívna porucha - však zaberá omnoho viac času, obmedzuje život človeka a vedie k utrpeniu.

Existuje však tiež mnoho poverčivých činov, ktoré majú zvýšiť pravdepodobnosť šťastnej náhody. V prípade kompulzívneho správania tomu tak nikdy nie je. Kompulzie majú brániť nešťastiu či katastrofe, a nie priniesť šťastie. Okrem toho obsesie sa odlišujú od väčšiny povier v tom, že ich obsah býva pre človeka neprijateľný alebo odpudivý, vedie k odporu a spôsobuje nepríjemný pocit. Obsesie tiež majú individuálny charakter, zatiaľ čo povery bývajú spoločné mnoho členom určitej spoločnosti.

Obsesie i kompulzie sú teda bežné u ľudí z celej populácie a nie sú považované za problém, pokiaľ nespôsobujú pocit nepo- hody a neprekážajú v normálnom živote. Pokiaľ však má niekto obsesie alebo kompulzie, ktoré zasahujú významne do jeho života, mal by požiadať o pomoc.

Pre OCD je typické, že sa človek zaoberá nepríjemnými myšlienkami a kvôli nim trpí silnou úzkosťou, napätím či nepohodou. Bývajú to najrôznejšie obavy, že sa niečo prihodí, alebo niečo zanedbá a následky budú katastrofické. Preto sa veľa ľudí s OCD vyhýba situáciám, ktoré navodzujú takéto ohrozujúce myšlienky. Úzkosť z vyššie zmienených obáv a z následného vyhýbavého správania sa snažia neutralizovať opakovanými úkonmi nebo stereotypnými myšlienkami. Vznikne kompulzia, ktorá však zníži úzkosť len na chvíľu. Skoro prichádza nová úzkosť, nová potreba ju znížiť a rozvíja sa ďalšia kompulzia. V priebehu času zvyčajne potreba ďalšej kontroly rastie. Príznaky OCD môžu zahŕňať vtieravé myšlienky (obsesie) o ušpinení, o agresii k druhým ľuďom, vtieravú váhavosť, excesívne počítanie, kontrolovanie, umývanie sa, uisťovanie sa, nutkavé sledovanie telesných funkcií a psychického fungovania. Väčšina postihnutých ľudí má mnoho z týchto príznakov. Väčšina osôb trpiacich OCD si je zreteľne vedomá toho, že ich správanie je iracionálne, ale nedokážu ho nevykonávať, pretože v prípade vynechania cítia veľkú úzkosť a trach z katastrofálnych dôsledkov. Niekedy si však svoje správanie "morálne" zdôvodňujú "čistotnosťou", "poriadnosťou" nebo snahou zabrániť akokoľvek malej pravdepodobnosti, že by sa niečo katastrofického mohlo stať. Vedomie "iracionality" však vedie k tomu, že sa za svoje správanie často hanbia a boja sa, že ich druhí budú pokladať za "bláznov". Bojí sa, že keby ich prezradili, druhí ľudia by ich odsúdili, alebo by sa im smiali. Niekedy majú strach, či netrpia vážnejšou psychickou poruchou - schizofréniou. Preto sa neúspešne pokúšajú zvládnuť príznaky vlastnou vôľou. Svoje príznaky taja a dlho sa obávajú vyhľadať od - bornú pomoc.

• OBSESIE
• Opakujúce sa myšlienky, predstavy či nutkania, ktoré sú prežívané ako nepríjemné, nežiadúce, nezmyselné, vzbudzujúce úzkosť.
• Snaha ich potlačiť či ignorovať.
• Sú vnímané ako produkt vlastnej mysle a nie ako niečo cudzie, vnucované do mysle zvonku.

V dôsledku obsesií dochádza k nárastu úzkosti, ktorú sa potom postihnutý snaží odstrániť nejakým jednaním či rituálom - kompulziou. Kompulzie môžu byť zjavné i skryté.

• KOMPULZIE
• Opakované, úmyselné a účelové jednanie vykonávané podľa určitých pravidiel, alebo určitým stereotypným pôsobom (touto úmyselnosťou a cieľavedomosťou sa kompulzie líšia od tikov).
• Toto správanie smeruje ku zníženiu či predídeniu úzkosti, alebo nejakej obávanej udalosti či situácie.
• Toto správanie nemusí mať žiadny vzťah k tomu, čomu má zabrániť, t.j. môže mať čisto magický význam.
• Postihnutý si uvedomuje, že jeho správanie je nezmyselné, alebo prehnané.

Obsesie úzkosť vyvolávajú, kompulzie ju dočasne znižujú. Preto sa môžu kompulzie označiť za aktívnu obranu proti úzkosti. I keď však úzkosť krátkodobo znižujú, vedú na druhej strane k pocitom hanby a nezmyselnosti, čím pocit psychického napätia zase zvyšujú.