Depresia je ochorenie celého organizmu. Rozhodne sa nejedná len o slabosť, nedostatok vôle alebo sebakázne. Vedie k pocitom zúfalstva, beznádeje, strate radostného prežívania, energie i vôle. Medzi typické príznaky depresie patria poruchy spánku. Pre radu ľudí trápiacich sa depresiou predstavuje úporná nespavosť príznak, ktorý ich utrpenie znásobuje.

Od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši v tom, že je:

• intenzívnejšia a hlbšia
• trvá dlhšie
• nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť
• je spojená s pocitom viny, seba obviňovaním a zníženým sebavedomím
• výrazne ovplyvňuje telesné fungovanie a spánok.

To, že je depresia choroba, rozhodne neznamená, že je človek „nenormálny“ alebo „bláznivý“. Obvykle však cíti prázdno v duši, vnútornú prázdnotu, je bez energie. Má smutnú náladu a vyčíta si to. Jeho vôľa je ochrnutá. Často nemá dosť síl na zvládanie jednoduchých každodenných úloh. Nesústredí sa. Nedokáže sa radovať z vecí, ktoré ho predtým tešili. Máva tak málo energie, že to ani nestačí na dostatočne dlhý, plnohodnotný spánok.

Depresia je liečiteľná. Liečba pomáha väčšine depresívnych ľudí. Bez primeranej liečby môžu príznaky depresie trvať aj roky a postupne viesť k strate výkonnosti, k izolácii a v neposlednej rade i k zhoršeniu celkového zdravotného stavu - znížením obranyschopnosti organizmu. Čím skôr s liečením začnete, tím skôr depresia odznie.

Jednou z najviac obtiažnych skúseností, ktorou ľudia trpiaci depresiou zažívajú, je nespavosť. Pre nespavosť je typická zlá kvalita spánku, ktorá je charakterizovaná jednou alebo viacerými z nasledujúcich sťažností:

• potiaže zaspať
• potiaže spánok v priebehu noci udržať
• predčasným ranným prebudením
• spánkom, ktorý nevedie k pocitu odpočinutia.

Potiaže so zaspávaním sú skôr spojené s obavami, starosťami, úzkosťou a napätím, zatiaľ čo ľahký spánok a predčasné prebudenie v skorých ranných hodinách s nemožnosťou ďalej zaspať je častejšie spojené s nedostatkom energie (spánok nie je pasívny odpočinok ale energeticky náročný proces), stratou radosti, sebavýčitkami, depresiou a beznádejou.

Neporušený spánok je známkou dobrého zdravia. Typickým dôsledkom nespavosti sú únava, potiaže so sústredením, potiaže s pamäťou, podráždenosť a menšia výkonnosť. Bez primeraného spánku sa cítime i fungujeme horšie, i bežné životné situácie zvládame obťažnejšie. Dôsledky nespavosti sú podobné niektorým príznakom depresie. Dlhodobá nespavosť môže depresiu vyprovokovať. Pokiaľ je nespavosť súčasťou depresie (a depresiu potom považujeme za príčinu nespavosti), objavuje sa tesne pred plným rozvojom depresívnej epizódy ako varovný príznak alebo sa rozvíja postupne až v priebehu epizódy. Obvykle, keď depresia odznie, spánok sa automaticky zlepší. Nespavosť teda môže predchádzať depresii alebo vzniknúť až v jej priebehu, ako jej príznak. Nech je prvotná depresia alebo nespavosť, ich vzájomné spojenie vedie k vystupňovaniu utrpenia.

Depresia je jedným z najčastejších problémov, ktorý môžeme zažiť. U každého piateho človeka sa aspoň 1x za život objaví klinicky významná porucha. Každoročne na ňu ochorie 5 % obyvateľstva rôzneho veku, ženy asi 2x častejšie ako muži. Pokiaľ trpíte nespavosťou, mali by ste vedieť, že problémy so spánkom sú časté; 4 ľudia z 10 majú nepravidelný spánok, horšie zaspávajú alebo sa často či zavčasu prebúdzajú. Vo vyššom veku tento problém stretáva až 60% ľudí. Nespavosť je častejšia u žien, vo vyššom veku, pri telesnom alebo psychickom ochorení, práci na smeny. Nedávne štúdie ukazujú, že v praxi praktických lekárov trpí nespavosťou až 69% pacientov. Nevyspaní ľudia bývajú úzkostní, zlostní a depresívny. Horšie sa sústredia, ľahšie dochádza k chybným výkonom a úrazom. Tieto obtiaže sú veľmi bežné a problémy niekedy spôsobujú len preto, že si kvôli nim robíte príliš mnoho starostí a obáv. Práve tieto starosti a obavy vám najviac bránia v kľude spať. Z častých krátkodobých epizód nespavosti môže vzniknúť nespavosť chronická. Častá nespavosť vedie k únave, môže viesť ku zníženiu odolnosti voči stresu. Chronická nespavosť môže takisto zhoršiť odolnosť voči telesným ochoreniam.

Vlastné obavy a starosti o spánok však môžu byť oveľa nepríjemnejšie a škodiť vám viac než samotný nedostatok spánku a môžu vás úplne vyčerpať. Aby ste sa týchto starostí mohli zbaviť, mali by ste poznať fakty týkajúce sa spánku:

• Žiadna ideálna doba spánku neexistuje: niektorí ľudia potrebujú spať 10 hodín a iní len 4 hodiny denne. Pokiaľ v noci spíte menej než 8 hodín, neznamená to nutne, že svoje telo oberáte o spánok – možno jednoducho 8 hodín spánku nepotrebujete. Hovorí sa, že Napoleon a Churchill spali v noci len 3-4 hodiny.
• S postupujúcim vekom sa doba spánku spravidla skracuje
• Každý má „prerušovaný spánok“, to znamená, že každý sa behom noci niekoľkokrát prebudí a zase zaspí. Len keď nad tým začnete v noci premýšľať, nemôžete potom znovu zaspať.
• I keď niekoľko nocí spíte zle, nijako vás to neohrozuje. Každý sa niekedy dobre nevyspí, obzvlášť keď je v strese. Vedie to len k tomu, že je človek potom behom dňa o niečo viac ospalý, niekedy podráždený.
• Spánok môže byť ovplyvnený niekoľkými faktormi: stresom, náladou, cvičením, jedlom, liekmi, alkoholom, kofeínom a pod. Keď zmeníte svoje chovanie pred zaspaním, môžete opäť začať dobre spať a nemusíte sa uchyľovať k liekom.

ČO JE TO DEPRESIA A AKO SA PREJAVUJE
Hlavným príznakom depresie je porucha nálady, ale okrem nej je zasiahnuté tiež myslenie, správanie, spánok aj telesné fungovanie.

Typické príznaky depresie

• pretrvávajúca smutná, úzkostná alebo „prázdna“ nálada
• negatívny pohľad na seba a sebapodceňujúce myšlienky
• pocity beznádeje, pesimizmu alebo bezmocnosti
• sebaobviňovanie a strata zmyslu života
• strata záujmu a radosti
• nespavosť, predčasné ranné prebudenie, alebo naopak nadmerná ospalosť a spavosť i behom dňa
• strata chuti k jedlu, výrazné zníženie váhy, alebo naopak prejedanie sa a pribúdanie na váhe
• pokles energie, únava, ospalosť, malátnosť (jednoduché činnosti vyžadujú nadmernú námahu)
• nezáujem o sexuálny život
• nadmerné poľahúvanie alebo posedávanie, neschopnosť sa prinútiť k činnosti, odkladanie činnosti
• myšlienky na smrť alebo samovraždu, pokusy o samovraždu
• nekľud, nervozita, nadmerná podráždenosť
• problémy so sústredením, zapamätávaním si, rozpamätávaním sa a s pamäťou vôbec (našťastie prechodné) a problémy s rozhodovaním
• pretrvávajúce telesné príznaky, ako je bolesť hlavy, poruchy trávenia, zápcha, dlhodobé bolesti
• tiaž na hrudi, stuhlosť alebo ochablosť svalstva, ľahká unaviteľnosť
• nadmerné obavy a starosti, časté pocity napätia