Máte doma školáka a opäť sa desíte začiatku nového školského roku?
Trápite sa otázkami, prečo práve vaše dieťa v škole toľko hnevá, nosí domov ďaleko viac poznámok než jeho spolužiaci, a so sústredením a pozornosťou na tom tiež nie je najlepšie? Môže sa jednať o dieťa nadmerne temperamentné, ale i o hyperkinetickú poruchu či poruchu pozornosti. Dnes sa používa najčastejšie termín porucha s deficitom pozornosti a hyperaktivitou, v staršej literatúre ju nájdeme pod pojmom ľahká mozgová dysfunkcia.

Pokiaľ máte pocit, že školský rok bude opäť utrpením pre vás i pre dieťa,
skúste sa poradiť s detským psychológom či psychiatrom. Hyperkinetické poruchy sú jednou z najčastejších príčin psychiatrickej starostlivosti u detí. Udáva sa, že nejakou formou tejto poruchy trpí okolo pätnásť percent detí mladšieho školského veku a zhruba u piatich percent sa jedná o závažnejšiu formu poruchy. Aj keď čísla udávajúce výskyt tohto ochorenia v jednotlivých štúdiách veľmi kolísajú, je isté, že sa jedná o poruchu častú s významne početnejším výskytom u chlapcov. V ľahších prípadoch porucha často nebýva ani diagnostikovaná, dieťa je brané ako nadmerne hnevajúce a neposlušné, naopak v ťažkých prípadoch môže viesť až k dlhodobej ústavnej liečbe. Nadmerná impulzivita a ďalšie prejavy tejto poruchy často vedú ku školskému zlyhávaniu, aj keď sa spravidla jedná o deti s úplne normálnym intelektom. Skôr chýbanie vytrvalosti, rýchla strata pozornosti pri práci na jednej úlohe, nadmerná neposednosť a hlučnosť vedú ku školským problémom.

Aké sú príčiny vzniku tejto poruchy?
Dnes sa už vie, že podiel na vzniku tejto poruchy má celá rada rôznych vplyvov, menovať môžeme najmä genetické faktory, ale i užívanie alkoholu či drog matkou v priebehu tehotenstva, zvažuje sa aj vplyv ťažkých kovov, rádioaktivity, umelých prísad do potravín a škodlivé rodinné prostredie. Vyšší výskyt býva aj u predčasne narodených detí s nižšou pôrodnou hmotnosťou.

Ako spoznáme hyperaktívne dieťa?
Jedná sa o deti nadmerne aktívne, impulzívne, ktoré zle ovládajú svoje správanie, neudržia pozornosť, sú neschopné sa dlhšiu dobu sústrediť na určitú úlohu. Dieťa trpí rôznymi formami zhoršeného fungovania v škole, doma, aj medzi vrstovníkmi. Má sklon prechádzať od jednej aktivity k druhej bez toho, aby tú činnosť dokončilo. Tieto deti sú častejšie napomínané a trestané, väčšinou pre nedbalosť, vyrušovanie pri vyučovaní, zabúdanie úloh a neukáznenosť. Sú zábudlivé a často strácajú rôzne veci, ako školské potreby či hračky, prejavujú nadmerný nepokoj, nie sú schopné sedieť kľudne na stoličke, stále pohybujú rukami, nohami, vrtia sa a vstávajú, pobiehajú a poskakujú. Bývajú impulzívne v hovorení, odpovedajú ešte pred dokončením otázky, robia chyby z nepozornosti, skáču druhým do reči. Až štvrtina detí s poruchou pozornosti a hyperaktívnym syndrómom trpí úzkostnými stavmi, častejšie než bežne sa u týchto detí vyskytujú depresívne stavy, tikové poruchy a mnoho z nich taktiež trpí niektorou z porúch učenia.

Je potrebné zdôrazniť,
že u niektorých detí hraničí s hyperaktivitou ich prirodzený temperament a k odlíšeniu, či sa jedná iba o nadmerne živé a temperamentné dieťa či už o nejakú formu hyperkinetickej poruchy či poruchy pozornosti, musí vždy povedať odborník na základe klinického vyšetrenia. V diagnostike musia byť najprv vylúčené iné príčiny takého správania, ako sú poruchy štítnej žľazy, záchvatové ochorenia, týranie dieťaťa, poruchy či nedostatok spánku a iné zdravotné problémy, ktoré sa môžu prejaviť podobným súborom príznakov. Pozornosť a výkon v škole môžu zhoršovať aj nerozpoznané zmyslové vady, či už zrakové alebo sluchové.

Liečba týchto porúch zahŕňa celý rad metód,
využívajú sa postupy klasickej aj alternatívnej medicíny. Klasická medicína využíva terapiu najmä medikamentóznu, rôzne druhy psychoterapie, behaviorálnu terapiu, nácvik, vedenie a tréning s rodičmi, konzultácie s učiteľmi, systém pochvál a odmien, tréning jednotlivých schopností, skupinovú a rodinnú terapiu. Alternatívne metódy liečby využívajú niektoré diéty, rastlinné liečivá, EEG a EMG biofeedback, relaxačné metódy, meditácie, masáže, imunoterapiu a ďalšie. Príznaky hyperkinetickej poruchy u časti detí vymiznú spontánne v období pred pubertou, ale takmer u polovice z nich prechádzajú až do dospelosti. U týchto dospelých potom pretrváva určitá emočná nezrelosť a nevyrovnanosť, impulzívny štýl ednania, sklony ku skratovému konaniu, udáva sa aj vyššie riziko zneužitia alkoholu a ďalších návykových látok.