Stres je módny pojem. Celkom radi sa priznávame, „že sme prepracovaní“, „že toho máme veľa“ alebo že náš život je plný stresu. Tým poukazujeme na niečo vonkajšieho, s čím musíme zápasiť. Poukazujeme tým tak trochu na svoju statočnosť. Ďaleko ťažšie je však priznať zodpovednosť a dôsledky stresu. Preto väčšinou nehovoríme o tom, že si neveríme, sme nervózni, podráždení, máme ťažkosti vyjsť s ľuďmi, plánovať si čas alebo, že trpíme telesnými ťažkosťami či dokonca psychickými dôsledkami stresu. Za to sa hanbíme. Dlhodobé prežívanie stresu s pocitmi nepohody je civilizačný problém. Počet ľudí, ktorí sa ťažko adaptujú na stupňujúce sa nároky moderného života pribúda. I keď je to častý problém, ľudia o ňom väčšinou nehovoria. Jednoducho sa hanbia, pretože sú presvedčení, že prežívať napätie, robiť si starosti a necítiť sa dobre znamená, že sú "slabí", "precitlivelí", "duševne menejcenní". Niektorí ľudia svoje prežívanie stresu prekrývajú paradoxne hlučnou suverenitou, nadmernou kritikou druhých alebo provokatívnym vystupovaním. Pokiaľ sa príznaky nepohody vystupňujú, radšej navštívia praktického lekára so sťažnosťami na bolesti hlavy, nespavosť, bolesti žalúdka, apod. Inou reakciou na výrazný stres je rezignácia na všetky svoje ciele ktorá ide ruku v ruke s depresiou. Pocitmi nepohody ako reakciou na záťažové vonkajšie okolnosti však trpí skoro 40 % ľudí. Príznaky sa objavujú i u ľudí, ktorých ostatní vnímajú ako "silných", "odolných", "statočných" apod. Väčšina ľudí v tejto situácii však odmietne navštíviť psychológa, nehovoriac psychiatra. Akoby radšej trpeli telesným onemocnením. Prežívanie stresu však ešte neznamená duševnú chorobu. Neznamená, že by človek mal brať antidepresíva či ukľudňujúce lieky, alebo sa mal psychiatrický liečiť. Vyžaduje však prehodnotenie štýlu života a plán, ako život zmeniť tak, aby neviedol k takej nepohode. Zatváranie očí pred nepríjemnou skutočnosťou vedie k prehliadnutiu varovných príznakov vážnejšieho stresu. Popretie môže vyústiť do psychického zlyhania alebo telesného ochorenia.

Napriek tomu, že sa o strese veľa hovorí a píše, väčšina ľudí si nie je istá, čo vlastne slovo stres znamená. Nie je im zjavné, či stres je označený pre vnútorné udalosti, ktoré nepríjemné prežívame, alebo je stres reakciou na ne. V modernej medicíne sa používa pre vnútorné stresujúce udalosti pojem stresor (zápcha na diaľnici, obsadený telefón, prepustenie z práce, prasknutá stúpačka v byte, apod.) a pre psychickú a telesnú reakciu organizmu na stresor pojem stresová reakcia (negatívne myšlienky, búšenie srdca, napätie, potenie sa, bezcieľne pobiehanie po miestnosti, zvýšenie hladiny kortizolu apod.).

Určitá úroveň stresu je potrebná v situáciách, kedy máme reagovať na nezvyklú alebo prekvapivú situáciu a kedy potrebujeme mobilizovať sily. Primeraná hladina stresu vedie totiž k zostreniu pozornosti, sústredeniu a k zvýšeniu schopnosti dobre sa rozhodnúť, akú stratégiu zvoliť. Príliš nízka úroveň stresu môže viesť k nedostatočnej pozornosti a teda k odkladaniu rozhodovaní. Príliš vysoká úroveň stresu blokuje myslenie i účinné správanie.Lepšia než liečba je vždy prevencia. Prevencia znamená predchádzanie. Sú ľudia, ktorí svojím spôsobom života dokážu stresu predchádzať. Žijú rytmicky, s dostatkom aktívneho odpočinku, telesnej aktivity , dokážu sa uvolniť, ich myslenie je väčšinou konštruktívne, preto si nerobia starosti ale problémy priamo riešia. Zažívajú dostatok príjemných aktivít, takže sa dokážu zo života tešiť. Dokážu príjemne jasne a otvorene komunikovať s druhými ľuďmi a v prípade potreby sa presadiť bez toho, že by niekoho urážali alebo ponižovali. Majú radi ľudí a väčšinou i druhí majú radi ich. Z ich správania, práce a komunikácie je vidieť zmysluplné zameranie, ktoré presahuje ich a aj ich rodinu. Je fajn, keď sú nám vzorom.Väčšina nás ostatných však takto samozrejme nežije a potrebujeme sa životu učiť. Prístupy, ktoré budeme uvádzať sú overené možnosti, ako tento proces urýchliť. Existuje celá rada alternatívnych prístupov, ktoré môžu byť tiež dobré. Ten, ktorý tu uvádzame je racionálny a vychádza z rámca kognitívne-behaviorálnej terapie, jedného z najvplyvnejších smerov psychoterapie posledných 20-tich rokov.Táto príručka vám poskytne informácie o tom, ako sa stresové prežívanie prejavuje, za akých okolností vzniká a aké má dôsledky pre život. Potom sa venuje vytvoreniu plánu na prekonanie stresového prežívania. Začíname plánovaním času, Dobré plánovanie času nám umožňuje harmonicky si rozložiť naše aktivity tak, aby sme skôr robili veci dôležité než naliehavé. Vychádza z našich priorít, ktoré súvisia s pocitom zmysluplnosti života. Hovoríme o sebavedení. Seba-riadenie nás vedie k plánovaniu rovnováhy medzi výkonom a odpočinkom, rozdeľovať zložitejšie činnosti do viacerých krokov a odmeňovať sa po dokončení väčšieho výkonu. Logicky nadväzuje kapitola o príjemných aktivitách. Bez nich je život šedý a nudný. Väčšinou nie sú pre nás naliehavé, ale aj tak sú z dlhodobého hľadiska veľmi dôležité. Bez nich strácame prežitok, žijeme v šedom svete ako roboti. Veľmi dôležitá je kapitola o relaxácii. Bez schopnosti relaxovať nie sme schopní odpočívať ani plne prežívať. Bez uvoľnenia nejde ani milovanie. Relaxácia potrebuje pravidelnosť a vytrvalosť, nie krátkodobú silnú vôľu. Pri pravidelnom nácviku sme schopní hlbokej relaxácie za 4 - 6 týždňov. V kapitole o telesnom pohybe nejde o to, aby sa človek stal Schwartzenegrom. Skôr ide o to nájsť radosť z pohybu. Kto na seba ušije veľa ťažkého, skoro sa z toho vyvlieka.

Ako zmeniť komunikačné spôsoby tak, aby boli ako pre nás, tak pre okolie, menším zdrojom stresu je obsahom ďalšej kapitoly. Je to jeden z najčastejších zdrojov stresu medzi najbližšími i v zamestnaní.

Kontrola myslenia je nezbytná pri snahe prekonať dôsledky stresu. Preto jej venujeme celú kapitolu. Schopnosť byť pánom svojho myslenia a nie sluhom svojich negatívnych automatických myšlienok úzko súvisí s vládou nad sebou samým.Je však jasné, že taká zázračná metóda, ktorá by úplne odstránila stres neexistuje. Prežívanie stresu je prirodzenou súčasťou ľudského života. Cieľom programu je však udržať prežitky v únosnej miere.

A na koniec úvodu niečo provokujúce..

Napätie, obavy, katastrofické myšlienky, nervozita, bolesti hlavy, pocit časového tlaku a ďalšie subjektívne príznaky stresovej reakcie nie sú nič menej a nič viac než naučené zlozvyky. Súvisia so životným štýlom, ktorý si z najväčšej časti volíme sami. Možno si občas hovoríte, že by bolo dobré zmeniť svoj život. Začať cvičiť, prestať sa prejedať, fajčiť, piť, chodiť na prechádzky a učiť sa jazyky. Ale z nejakého dôvodu to nevychádza. Nemáte na to čas! Zmena znamená postupne premeniť návyky a vytrvať. Pokiaľ budete ako autori publikácie alebo ako väčšina ľudí trpiacich stresom, budete sa akejkoľvek zmene v životnom štýle brániť. Nájdete rôzne výhovorky. Je podstatne ľahšie žiť rovnako, ako ste žili. I keď to veľmi život nie je. Takže je to na vás.... Našťastie, zmena je možná. A veľmi prospešná. Človek naraz prekukne a vidí, že život je o niečom úplne inom, než dlho žil. Môžete to s nami skúsiť.