Aktuálne:
Fotografie
akcií nájdete
vo fotoalbume
Pobočka - sociálne poradenstvo - SPO
Špecializované programy
- Psychologická diagnostika- Rodičovské zručnosti
- Program Centra pre deti a rodiny
Komunitné centrum
Zariadenie núdzového bývania
Centrum pre deti
Vyhľadávanie:
|
Úzkosť má pre organizmus adaptívnu funkciu. Podobne strach patrí k dôležitým emóciám. Vyostrujú zmysly, mobilizujú energiu a pomáhajú organizmu ubrániť sa, utiecť alebo vyhnúť sa, keď sa objaví nebezpečie. Problém začína tam, kde sa úzkosť či strach objavujú príliš často,trvajú príliš dlho a ich intenzita je vzhľadom k situácii, ktorá ich spustila, príliš veľká alebo keď sa objavujú v neprimeraných situáciách. V týchto prípadoch spravidla negatívne zasahujú do života jedinca. Mierne obavy a úzkosť sú teda celkom normálne a prežíva ich v živote každý. Sú užitočné a dôležité, pokiaľ neprerastú určitú mieru. Experimenty ukázali, že s miernou úzkosťou sa výkon zlepšuje, pokiaľ človek neprežíva žiadnu úzkosť alebo pokiaľ je úzkosť príliš veľká, výkon klesá. Úzkostné poruchy by sa dali zjednodušene definovať ako rôzne kombinácie telesných a psychických prejavov úzkosti, ktoré nie sú vyvolané žiadnym reálnym nebezpečím. Úzkosť sa u týchto porúch môže objavovať buď v náhlych záchvatoch či typických situáciách alebo ako trvalý fluktuujúci stav. Miera príznakov je taká veľká, že obmedzuje pracovný život, rodinné spolužitie alebo prežívanie voľného času. Úzkosť je nepríjemný emočný stav, ktorého príčinu nie je možné presne definovať. Je to pocit, akoby sa niečo ohrozujúce malo stať, ale postihnutý si neuvedomuje, čo by to vlastne malo byť. Je v stave pripravenosti na nebezpečie. Prežíva stresovú reakciu. Strach môžeme definovať ako emočnú a fyziologickú reakciu na konkrétne nebezpečie. Strach má teda na rozdiel od úzkosti konkrétny objekt. Intenzita úzkosti i strachu môže byť rôzna. Môže sa prejaviť len miernou nepohodou alebo nervozitou, na druhej strane stavom hrôzy a paniky. Úzkosť môže „volne plynúť“ bez obmedzení na zvláštne okolnosti, alebo sa prejaviť v záchvatoch. Pokiaľ sa objaví náhle a bez zjavnej príčiny hovoríme o spontánnej úzkosti, prípadne spontánnom záchvate paniky. Pokiaľ sa týka konkrétnych situácií (ide teda o strach), ktorých sa bežne ľudia neboja, ide o fóbiu Pokiaľ sa rozvinie očakávaná ohrozujúca situácia, hovoríme o anticipačnej úzkosti. Typické príznaky úzkosti:
1. Psychické príznaky:
2. Somatické príznaky:
Mnoho ľudí objaví vlastné spôsoby, ako zvládať svoje pocity úzkosti, napríklad pomocou pravidelného dýchania, relaxácií, aktívnej činnosti alebo tým, že sa svojím problémom postavia tvárou v tvár, namiesto toho aby sa im snažili vyhnúť. Výskum, ktorý urobili v roku 1990 Barker a kol., ukázal, že ľudia bežne dokážu účinne zvládať stresové situácie a že pritom využívajú neformálne siete vzájomnej podpory. Sklon k vyhýbavému chovaniu a tendencia obracať sa o pomoc k odborníkom bola výraznejšia u tých ľudí, ktorí trpeli väčším množstvom stresových príznakov. Niektorí z tých, ktorí vyhľadali odbornú pomoc, nemali nikdy príležitosť naučiť sa zvládať stres vhodným spôsobom, iní tieto spôsoby síce skúšali, ale bez úspechu. Najčastejšie príčiny ich neúspechu pri snahe o uplatnenie vhodných spôsobov zvládania stresu boli tieto:
Keď sa snažíme určitému klientovi pomôcť, je dôležité poučiť ho ako o teórii danej metódy zvládania stresu, tak o jednotlivých krokoch pri ich praktickom zvládaní a o tom, ako ich správne uplatňovať. Hlavné psychologické metódy zvládania úzkosti sú:
|