Telesné cvičenie zmierňuje úzkosti a depresie a ovplyvňuje tak emočnú zložku bolesti. Jeho vhodnosť je treba posudzovať s ohľadom na zdravotný stav. Za pomoci vhodných cvikov možno posilovať určité svalové skupiny a tým do istej miery chrániť postihnutý kĺb, alebo určitú oblasť chrbtice. Neprekvapujú preto priaznivé výsledky cvičení pri chronických bolestiach v bedrovej oblasti (napr. Van Tulder a spol., 2000, Nelson a spol., 1999) i iných muskuloskeletálnych bolestiach. Priaznivo môže pôsobiť i jednoduchá chôdza (Ferrell a spol., 1997). Bolesť môže mierniť i posilovanie určitých svalových skupín. To sa týka napr. svalov, ktoré napomáhajú správnemu držaniu tela, nebo štvorhlavého stehenného svalu, ktorého posilovanie mierni bolesti kolenných kĺbov.

Ľahké dráždenie kože v mieste bolesti, v okolí alebo v symetrickej oblasti tela: Podľa niektorých autorov vedú rovnaké nervové vlákna bolesť, chlad, teplo i tlak, takže napr. dotyk môže čiastočne blokovať alebo oslabovať vnímanie bolesti. Tento efekt je niekedy dlhodobý. Obvykle sa dráždi bolestivé miesto alebo miesto blízke, niekedy ale funguje i opačná časť tela (napr. bolesť v ľavom kolene môže mierniť dráždenie kože nad pravým). Možno použiť pomalú a ľahkú masáž, tlak, vibrácie, teplo, chlad, prípravky s mentolom apod. Mentol a podobné prípravky sa nehodí na porušenú kožu a nesmú sa dostať do očí.

Pôsobenie tepla alebo chladu: Teplo vedie k svalovému uvolneniu, chlad môže pôsobiť proti zápalu, zmenšovať prekrvenie bolestivej oblasti a mierniť bolesť. Je potrebná opatrnosť, aby sa nadmerným teplom alebo chladom nepoškodila koža. Teplo zväčšuje prekrvenie a mohlo by teda zvýšiť i miestne krvácanie.

Ďalšie postupy fyzikálnej liečby: Sem patria masáže, mobilizácia, ultrazvuk, reflexní terapie atd. O tom, že cvičenie a fyzikálna liečba môžu byť pri liečení niektorých bolestivých stavov účinnejšie než lieky, možno nájsť v odbornej literatúre doklady (napr. Hoving a spol., 2002, Hoving a spol., 2002). U niektorých typov bolestí môžu byť veľmi prospešné ortopedické nebo iné pomôcky.

Postupy využívajúce dych: Bolesť vedie často k automatickému znehybneniu postihnutej partie a zmene spôsobu dýchania. To môže zvyšovať napätie a zhoršovať obtiaže obzvlášť v prípade bolestí lokalizovaných na trupe. Problémom býva tiež hyperventilácia, pretože okrem iného zvyšuje úzkosť. Naopak kľudné, najmä bránicové dýchanie a predĺžený výdych ukľudňujú, napomáhajú relaxácii a zmierňujú bolesť. Práca s dychom je súčasťou množstva rehabilitačných postupov i relaxačných techník a možno sa s ňou stretnúť aj v jóge. S pomocou dychu je možná mobilizácia napätej a bolestivej časti tela za pomoci dychu („rozdýchanie“), čo môže viesť i k emocionálnej katarzii. Niekedy je vhodnejšie sa skôr zamerať na okolie bolestivého miesta a nechávať „dych“ akoby prúdiť okolo, a tak bolestivú oblasť uvoľniť nepriamo. Relaxácii na telesnej a duševnej rovine napomáha už prosté uvedomovanie si dychu.

Relaxácia a meditácia: Relaxáciu možno navodiť s použitím rôznych techník. O jej účinnosti pri liečbe bolesti rôzneho pôvodu referuje rada autorov a v tejto indikácii ju doporučil i panel amerických odborníkov (Integration of behavioral and relaxation …, 1996, prehľad viď Nešpor, 1998). Relaxácia sa využíva k mierneniu bolestí rôznej etiológie, napr. pooperačných bolestí (napr. Good a spol., 1999), bolestí v stomatológii, bolestí hlavy, ale napríklad i bolestivého napätia v hrudi u žien (Fox a spol., 1997). Pri liečbe bolesti býva prospešná tzv. aplikovaná relaxácia, kedy sa vhodná relaxačná technika použije v situáciách každodenného života pri prvých príznakoch bolesti.

Postupy pracujúce s vnímaním tela: Rozpoznávanie predzvestí alebo náznakov bolesti predchádza naplno rozvinutému ataku bolesti. Dobré vnímanie tela tiež umožňuje lepšie rozpoznať stratégie, ktoré sú účinné pri miernení bolesti (napr. zaujatie úľavovej polohy). Bolesť niekedy paradoxne zmierňuje to, že sa na príslušné pocity človek naopak čo najviac sústredí (tzv. „senzorický fokus“, Logan a spol., 1995).

Jóga kombinuje výhody relaxácie a cvičenia do jedného integrovaného celku. K tomu pristupuje dôraz na sebauvedomovanie, čo chráni pred prepínaním. Pohyb býva plynulý a kontrolovaný, čo znižuje riziko preťažovania svalov alebo prílišného zaťažovania kĺbov. Vhodne volená jóga môže niekedy uľahčiť i liečenie choroby, ktoré bolesť spôsobilo.

Odvedenie pozornosti: Tento postup pôsobí skôr krátkodobo, ale býva účinný aj pri veľmi silnej bolesti, než zaberú lieky alebo kým krátkodobá bolesť prejde. Osvedčuje sa napr. rozhovor, kreslenie, šitie a pletenie, pestovanie nejakej záľuby alebo koníčka.

Hudba: Hudbu je možné pasívne počúvať, poťukávať si v rytme nebo aj spievať. Hudba môže ovplyvniť náladu, navodiť pocit uvoľnenia apod., a tak zvyšovať odolnosť voči bolesti (napr. Fratianne a spol., 2001). Najčastejšie sa používa ukľudňujúca hudba (klasická, orientálna, pomalý jazz apod.). Je vhodné brať do istej miery do úvahy preferencie pacienta a voliť hudbu, ktorá je pre neho prijateľná (Good a Chin, 1998).

Pocit aktívneho ovplyvnenia (control): Z psychologického hľadiska je prospešné, keď sa na zmene duševného stavu pacient aktívne podieľa, čo posilňuje sebavedomie a sebadôveru.

Práca s motiváciou: Posilňovanie motivácie ku zvládaniu bolesti patrí k moderným psychoterapeutickým technikám. Terapeut pri tom uvažuje o pacientovej ochote aktívne sa podieľať na zvládaní bolesti a uvažuje spoločne s ním o výhodách a prípadných nevýhodách pozitívnej zmeny. Terapeut pri tom dáva najavo rešpekt ku slobodnému rozhodovaniu pacienta a súčasne posilňuje jeho sebadôveru a pozitívne úmysly. Podobné štádiá motivácie k prekonaniu závislosti boli popísané aj pri motivácii ku zvládaniu chronickej bolesti (Keefe, 2000).

Vzťahový rámec vnímania bolesti (reframing): Niekedy sa môže podariť pomôcť bolesť vnímať v inom, menej ohrozujúcom a pozitívnejšom vzťahovom rámci, čo môže prenikavo zvýšiť odolnosť voči nej. Tak je možné napr. uvažovať o bolesti v určitom smere ako o cennej skúsenosti alebo prostriedku sebapoznaní.

Smiech zvyšuje odolnosť voči bolesti, prehľad viď Nešpor, 2002.

Imaginatívne techniky: Imaginatívne techniky je vhodné kombinovať s relaxáciou a pozitívnymi autosugesciami a ďalšími postupmi ako zmenou vzťahového rámca.

1. sugescie k prehĺbeniu relaxácie a kľudu
2. Sugescie, ktoré menia bolesť, napr. je možné bolesť ochladiť, zmeniť ju na iný pocit (napr. na ľahkosť), presahovať ju, zmenšovať, meniť jej farbu alebo tvar
3. Sugescie zvyšujúce sebadôveru pri zvládaní bolesti a choroby (napr. „dokážem to“, „som dosť silný, aby som to zvládol“).
4. Sugescie k zmene návykov, ktoré bolesť vyvolávajú a zhoršujú alebo ktoré neuľahčujú jej zvládanie (napr. prejedanie či fajčenie).

Postupy týkajúce sa životného štýlu: Sem patrí rozvrh dňa vrátane plánovania príjemných aktivít a zmena pohybových alebo iných stereotypov, ktoré zhoršujú ochorenie. Toleranciu k bolesti zvyšuje dostatok spánku. Intervencie týkajúce sa životného štýlu patria k obvyklým zložkám kognitívne-behaviorálnej liečby bolesti (napr. Malmivaara a spol., 1995, Lewin a spol., 2002).

Postupy týkajúce sa vzťahov: Vytváranie a udržovanie siete sociálnych vzťahov vedie k pocitom bezpečia a zvyšuje odolnosť voči stresu. Je prospešné, keď sú ľudia v spoločnej domácnosti informovaní o stratégiách zvládania bolesti, ktoré pacient používa. Relevantné informácie sú práve tie, ktoré pacient potrebuje. Informácie o bolesti, ich mechanizmoch a zvládaní pri liečbe bolesti prospievajú (např. Thomas a Weiss, 2000). Na základe literatúry Křivohlavý (2002) doporučuje v príprave na bolestivé vyšetrenie poskytovať relevantné informácie, relaxácie a modelovanie (pacient napr. pred bolestivým vyšetrením pozrie videozáznam, na ktorom je znázornený iný pacient, ktorý vyšetrenie dobre zvláda).

Kognitívne prístupy k liečbe bolesti ovplyvňujú to, ako človek bolesť vníma a interpretuje skôr ako bolesť ako takú (Weisenberg, 1998).

Hypnóza: Hranica medzi hypnózou a relaxáciou je neostrá, zrovna v prípade, že si tento stav navádza pacient sám (autohypnóza). O využívaní špecifických sugescií viď vyššie.

Akupunktúra patrí u niektorých typov bolesti k efektívnym postupom. Namiesto ihiel je môžné použiť tlak, potom sa hovorí o akupresúre.

Miernenie bolesti a duchovný život: Pocity okúzlenia prírodou, pocit, že je človek mimo tela, vnímanie boha cez iných ľudí alebo túha byť blízko boha apod. sú u ľudí trpiacich bolesťou relatívne časté. Lepšie na tom boli tí, ktorí používali duchovnosť pozitívne (hľadali u boha silu, podporu a vedenie) než tí, ktorí mali pocit, že ich boh trestá či opúšťa (Keefe, 2001).

Kombinovanie rôznych postupov: Väčšinu tu zmienených postupov je možné navzájom kombinovať, čím sa spravidla podstatne zvyšuje efekt liečby (napr. Buckelew a spol., 1998).